Starovekí Gréci a Rimania mali veľmi svojské techniky proti nechcenému otehotneniu. Na základe lekárskych rukopisov môžeme zistiť, že ženy sa pred nechceným tehotenstvom chránili vaginálnymi tampónmi namočenými do špeciálnych tinktúr. Základom týchto tinktúr bol olivový olej, med a cédrová živica. Aby bola táto antikoncepčná metóda účinnejšia, zvykli používať i pošvové zátky z ušného mazu zvierat. O tom, či to bolo skutočné účinné, môžeme v dnešnej dobe akurát tak polemizovať. Staroveký svet je známy aj svojou poverčivosťou. Významnú rolu zohrávali aj rôzne amulety proti počatiu. Nejedna žena zdobila svoj dekolt sušenými semenníkmi či mačacím rebrom. Obľúbenou metódou bolo i skákanie ihneď po sexe. Verili, že tak vytrasú zo seba všetky spermie. Veľmi kurióznou metódou bolo i pľutie do žaby. Tradovalo sa, že ak počas menštruácie žena tri razy napľuje žabe do papule, zaručí jej to ročnú ochranu pred tehotenstvom.

Muži, črevá a zdedené kondómy

Zvyklosťou u starovekých Grékov bolo namáčanie svojho mužstva do octu alebo soľného roztoku. V Egypte sa používali kondómy z čriev alebo zvieracích koží, Rimania kondómy vyrábali z močových mechúrov zvierat. Dnes úplne nepredstaviteľné a nechutné, no v tej dobe bežné. Číňania boli v kondómoch trochu umiernenejší, tí zas vyrábali na penis špeciálne bavlnené schránky.

Rozkvet kondómov nastal v 18. storočí. Vtedy a pánska ochrana vyrábala z ovčích čriev a nebola to jednorazová záležitosť. Ľudia boli skutočne šetrní. Kondómy mali šnúrku na zaväzovanie a dali sa použiť aj niekoľko ráz. Po použití sa kondóm jednoducho umyl v mydlovej vode a nechal uschnúť. Nebola to však vôbec lacná záležitosť. Preto v Londýne vznikli aj akési sexshop secondhandy, kde sa dali zohnať aj použité kondómy, ktoré pôvodný majiteľ už nepotreboval

Kolísku antikoncepčnej pilulky musíme hľadať u Indiánov

Za predchodcu dnešnej modernej hormonálnej pilulky môžeme považovať rastlinu z mexického pralesa. Výťažky z rastliny menomo cabeza de negro či annona používali na ochranu pred tehotenstvom americkí Indiáni. No a môžeme povedať, že ich metóda mohla byť účinná, pretože táto rastlina obsahuje podobné látky ako tie dnešné antikoncepčné pilulky.

Kým sa antikoncepcia stala tým, čím je dnes, prešlo viac ako štyri tisíc rokov. Jej dejiny sú však skôr smiešne než účinné. Veď, posúďte sami. Cesta k moderným metódam ochrany pred neželaným tehotenstvom bola dlhá a plná nezmyselných šarlatánskych pokusov.

Egypt priekopníkom

Po prvý raz o antikoncepcii počujeme už v starovekom Egypte. Papyrus, starý štyritisíc rokov, spomína vonnú masť z agátových tŕňov, medu a ďatlí, ktorou si Egypťania natierali intímne časti tela. Je to síce smiešne, ale možno to malo aj nejaký účinok. Súčasťou agátových tŕňov je i živica, ktorá vo vlhkom prostredí produkuje kyselinu mliečnu. Práve tá je dnes súčasťou mnohých gélov a čapíkov. Ďalším vynálezom bol predchodca pesaru. Nenájdeme pod týmto pojmom nič iné, ako nejakú pošvovú zátku z krokodílieho trusu, medu či vosku.

Tehotenský test v podobe obilných semienok

Egypťania okrem toho poznal i tehotenské testy, a to nie hocijaké. Dokázali určiť i pohlavie dieťaťa! Dnes sa v prípade pozitívneho výsledku objavia na teste dve čiarky, vtedy ženy uvideli naklíčené zrno. Do jedného bavlneného vrecúška sa dala pšenica, do druhého jačmeň. Následne sa do vrecúšok žena vymočila a keď semienka vyklíčili, znamenalo to, že je tehotná. V prípade, že vyklíčil jačmeň, malo sa narodiť dievča, ak pšenica, chlapec. Ak si myslíte, že je to absolútny nonsens, ste na omyle. V 30. rokoch minulého storočia vedci zistili, že hormóny v moči tehotných žien môžu naozaj podporiť klíčenie niektorých druhov obilnín.